Pred 180 rokmi bol položený základný kameň Westminsterského paláca

História Westminsterského paláca sa však začína oveľa dávnejšie - v dobách stredoveku sa spája s osobou vikinského kráľa Knuta Veľkého, ktorý na tomto mieste postavil začiatkom 11. storočia pevnosť.

Stavba sa odvtedy niekoľkokrát prestavala, rozširovala a zveľaďovala, až sa stala sídlom britských monarchov - od vlády jedného z najúspešnejších anglických kráľov Eduarda III., ktorý panoval v rokoch 1327-1377, až po vládu Henricha VIII. v rokoch 1509-1547. Ten po požiari v roku 1529 a následnej oprave paláca prenechal svoje sídlo parlamentu. Od roku 1547 sa ňom pevne usadila dolná a horná komora.

Fungovaniu parlamentu robila spočiatku menšie komplikácie skutočnosť, že išlo pôvodne o kráľovský palác, a teda rozloženie miestností úplne nezodpovedalo potrebám parlamentu a poslancov.

Dňa 16. októbra 1834 zachvátil palác dovtedy najničivejší požiar a prakticky ho zrovnal so zemou. Dokonca sa objavili správy, že budova sa nebude ani opravovať a že parlament sa bude schádzať na inom mieste. Tieto zvesti sa napokon nepotvrdil a kráľ vymenoval komisiu, úlohou ktorej bolo preskúmanie možností novej výstavby paláca.

Spomedzi 97 návrhov vybrala komisia v roku 1836 návrh na stavbu v neogotickom štýle. Pod dnešný vzhľad Westminsterského paláca sa podpísali architekti Charles Barry a Augustus Welby Northmore Pugin. Základný kameň novostavby bol položený 27. apríla 1840.

Pôvodné plány počítali s tým, že palác sa dokončí za šesť rokov, nakoniec však bola väčšina stavebných prác dokončená až v roku 1860 a náklady prevýšili dva milióny libier, čiže dvojnásobne viac, než sa predpokladalo.

Výsledok však stál za to. Stavba, ktorá sa ťahá pozdĺž nábrežia Temže v dĺžke 266 metrov, má viac ako 1000 miestností, 100 schodísk a tri kilometre chodieb.

Westminsterský palác teda už niekoľko storočí slúži ako sídlo britského parlamentu a skladá sa z dvoch komôr – Dolnej snemovne (House of Commons) a Snemovne lordov (House of Lords). Dolná komora má svoje zasadacie miestnosti v zelenej farbe a horná komora lordov je ladená v tmavočervenej farbe.

Nad palácom sa týči niekoľko veží. Najvyššou z nich (98,5 metra) je Victoria Tower (Viktóriina veža), pomenovaná po kráľovnej Viktórii. V tejto veži sa uchovávajú parlamentné archívy. Na veži je vlajková žrď, na ktorej vlaje buď britská vlajka (Union Jack), alebo – keď je v paláci panovník – kráľovská štandarda.

Najikonickejšou vežou paláca je však o dva metre nižšia Clock Tower (Hodinová veža). Týči sa nad časťou, v ktorej zasadá britský parlament. Hodinovú vežu však v roku 2012 premenovali na Elizabeth Tower na počesť diamantového jubilea vládnutia britskej kráľovnej Alžbety II.

V hornej časti tejto veže sa nachádzajú obrovské hodiny s ciferníkmi na všetkých štyroch stranách. Vo veži je aj päť zvonov, pričom najznámejším a najväčším z nich je Big Ben, vážiaci takmer 14 ton. Je to tretí najťažší zvon v Británii. Názov Big Ben sa najčastejšie používa aj na označenie celej veže.

V roku 1987 bol Westminsterský palác zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.